Ziadne obdobie v Krauzovej kratkej detektivnej praxi nebolo take tazke ako rok 1992. Bezpecnostni analytici tvrdili, ze to sposobila neuvazena porevolucna totalna amnestia, ktora vyprazdnila vaznice a presytila ulice nasilim. Krauz a jeho kolegovia z oddelenia vrazd sa v tom case bezpecnostnymi analyzami nezaoberali, pre nich bolo dolezite, ze maju co robit, tak robili. V marci chytili Ondreja - Bestiu a dokazovanie viny a zadovazovanie dokazov proti zatial najplodnejsiemu seriovemu vrahovi v dejinach slovenskej kriminalistiky trvalo mesiace. Necudo, ze na pozadi tvrdych spolocenskych zmien bol celkom nenapadne spachany posledny federalny zlocin, ktory mohlo oddelenie vrazd v Nasom Meste legalne vysetrovat - potom sa uz slovenski a ceski policajti hrali kazdy na svojom piesocku. Odohral sa tak nenapadne, ze skoro zapadal prachom, no hoci nebol nijako bestialny, ani prilis zlozity, aj tak by bola skoda nespomenut ho, lebo bol pekny - ak sa da nieco podobne povedat o upaleni mladej zeny a jej dietata.